Vi veri veniversum vivus vici. (Faust)

Prvá kapitola

31. srpna 2011 v 23:59 | Alice |  Začiatok

V skratke- 1. pokračovanie poviedky, ktorú aj tak nikto nečíta. Ale ak by ste ju náhodou čítali, tak vás prosím, nezabudnite ju okomentovať. To znamená aj skritizovať. A ešte menšie upozornenie- nezľaknite sa! Príjemné čítanie!


Virgin Town, súčasnosť

Na šeré nebo začali vstupovať prvé hviezdy. Pouličné lampy ticho bzučali a vrhali choré bledé svetlo na prázdne ulice. Alebo skoro prázdne.
V takýchto uliciach sa aj tiché klopkanie topánok o betón zdá ako najhlasnejší zvuk, ktorý by dokázal budiť mŕtvych. Nehovoriac o hlasnom prašťaní, vŕzganí a stonoch, ktoré ho sprevádzali.
S tichým čľapnutím a hlasnými nadávkami sa do mláky utvorenej na prostriedku ulice vnorila drahá topánka. Topánka patrila staršiemu mužovi. Muž bol zavalitý, a na hlave sa mu vo svetle lámp leskli lysé miesta. Zjavne mal naponáhlo- striedavo zrýchľoval, potom trochu spomalil a opäť zrýchlil. Na rukách niesol čosi, čo sa podobalo kope handier. Obišiel mláku, obzrel sa a zahol za roh. Na ulici pred ním sa vynoril tieň, rýchlo sa skracoval a rozširoval. Za ním šiel ďalší. Muž sa obrátil na päte, rýchlim krokom zahol za roh a ocitol sa na širokej ulici s mlákou. Takmer behom vošiel do úzkej uličky. Na jeho sklamanie však bola slepá. Vybehol z nej von, zastal pod lampou a zúfalo sa obzeral okolo seba. Na ulici bolo okrem neho šesť ďalších osôb. Päť mužov a jedna žena. Všetci mali vážne tváre a oči upierali na chlapa osvetleného bledým svetlom. Kopa handier so zastonaním spadla na zem.
"Už si došiel, kamarát," zaškeril sa muž stojaci najbližšie k nemu.
"Čo chcete?" sykol muž .
"Zvláštna otázka," zašepkal do ticha jeden z mužov. Jeho tvár bola skrytá v tieni budovy. "Existuje veľa vecí, čo by sme chceli," ozvalo sa z tieňa, "no dali by sme prednosť jedinej...." Muž sa pohol z tieňa a pristúpil k lampe. Peknú tvár mu lemovala bledá štica vlasov, v očiach mal kamenný pohľad. Nahol sa k pánovi pod lampou.
"Nebude to bolieť..."zaškeril sa.
Tučný chlap zvesil plecia a unavene pozrel na plavovlasého muža, ktorý čosi vyťahoval z plášťa.
"Je mi ľúto," ozval sa chlap polohlasne, "ale na toto skutočne nemám čas,"
Jeho ruky vystrelili ako šíp. Nik nepostrehol, čo sa deje. Blondiak padol k zemi mŕtvy. Potom nastalo ticho. Trvalo asi dve sekundy.
"Zabite ho!" zrevala žena.
Dvaja chlapi vytiahli spod kabátov pištole. V tej sekunde sa stali tri veci: dve guľky zasiahli kandeláber, ktorý zhasol, ozval sa rev a tmavú ulicu ožiarilo svetlo. Žltá žiara dopadla na tri telá ležiace na zemi, tučného muža ustrnutého v napoly obrannej, napoly útočnej pozícii a na ženu s pištoľou priloženou k jeho spánku. Spoza zlatého svetla znelo príjemne monotónne pradenie motorky.
"Ale, ale.." slová splývali s hukotom motora. Tesne na okraji svetla a tmy zastala tmavá postava. "Zabávate sa?" sucho zaznela otázka. Muž najbližšie ku svetlu zodvihol zbraň a zamieril na postavu skrytú v tieni. Ozval sa chichot. Vysoký. Dievčenský. Mrazivý. Postava vkročila do svetla. Bola neozbrojená a na hlave mala motorkársku helmu s dymovým sklom. Ladným krokom prešla okolo muža neustále mieriaceho na jej srdce revolverom, ktorý aj v šere dokázala identifikovať ako kaliber 357 Magnum. Pristavila sa pri kôpke skrčenej na zemi s rukou v zvláštnom uhle a špičkou topánky do nej strčila. Kôpka potichu zastonala. Ticho prerušila žena so zbraňou stále priloženou k spánku tučného chlapa.
"Ak nechceš svojho priateľa," hlavňou zbrane pichla do mužovho líca "zbierať po chodníku, mám pre teba obchod."
"Zvláštne," postava si pomaly, akoby zamyslene stiahla z hlavy helmu, z ktorej najskôr vyšľahli plamene jej kučier, medzi ktorými sa zjavila bledá tvár. " Je zvláštne chcieť obchodovať, ak mi nemáš čo ponúknuť. Život tamtoho chudáka," hlavou pohodila smerom k chlapovi a na tvári jej bol i v tme poznať znechutený výraz, "je pre mňa bezcenný." Helma zo zadunením dopadla na zem. Ozvalo sa niekoľko výstrelov, telo tučného muža sa ako podťaté sklátilo na zem a červenovlasé dievča sa obrátilo proti mužovi stojacemu necelý meter za ňou. Mužova reakcia bola príliš pomalá. Jediným prudkým výkopom zasiahla revolver, ktorý mu vyletel z ruky a skĺzol do tmy. Hodila sa doprava a tesne sa tak vyhla strele druhého chlapa zatiaľ, čo žena sa pokúšala dobiť si zbraň. Muž, ktorého jej výkop takmer zrazil z nôh, sa po nej hodil, ale minul a roztiahol sa na chodník. Využila jeho polohu, vyskočila, ťažkými topánkami dopadla na jeho krk a zlomila mu väz. Pri jej pravom uchu presvišťala guľka a ďalšia ju zasiahla priamo do pravej paže. Cítila, ako jej narazila na kosť. "AU!! Vieš," obrátila sa čelom k chlapovi, ktorý opäť minul, pretože ruka so zbraňou sa mu neskutočne triasla, " práve si zranil moje city. Myslela som, že sa len tak zabávame, a ty..." priskočila k mužovi a skrútila mu zápästie so zásobníkom, "sa mi zatiaľ..." voľnou rukou mu vyrazila zbraň, "pokúšaš ublížiť!" hánkami mu zasiahla hrtan, muž zachrčal, z úst mu vytiekla krv a zvalil sa na zem. "Mal by si sa nad sebou vážne zamyslieť!" Prekročila jeho telo, ktoré si v kŕči zvieralo hrdlo. Prešla pohľadom po uličke a chvíľku jej trvalo, než zbadala ženu prehľadávajúcu telo blondiaka skrútené na zemi. Jej zbraň ležala očividne zaseknutá pri tele plešatého muža, okolo ktorého sa utvorila mláka tmavej tekutiny. Taká smola. Tri kroky a bola pri nej. Žena vyskočila a na prsia si pritískala drevený kríž, s vrchným trámom zaostreným do kola. Ten pohľad kučeravé dievča rozosmial. Smiala sa desivo chladným vysokým smiechom. "Vážne tomu veríš?" smialo sa dievča. Žena natiahla trasúcu sa ruku s krížom ako štít pred seba. "Hlupaňa." Stála pri nej tak blízko, že jej dokázala spočítať pehy na tvári. "Povedz stvoriteľovi, nech ma nečaká..." zašepkala, zovrela v rukách ženin kríž, zvrtla ho kratšou stranou proti jej hrudi a celou silou ho do nej vrazila. Cítila, ako žene praskla hrudná kosť, ako sa drevený zašpicatený hrot v jej tele štiepi a ostré triesky jej prepichujú pľúca. Počula, ako sa žena pokúša zadržať posledné zvyšky kyslíku a oddialiť tak smrť. Videla ako jej z rany na prsiach vyteká krv. Pokúsila sa vytiahnuť kríž, no ten sa jej v rukách zlomil a zostal jej z neho iba zakrvavený drevený kôl.
"Šmejd!" so znechutením ho odhodila do tmy. Podišla ku kôpke, ktorá bola teraz zjavne v bezvedomí a prehodila ju cez plece. Z plášťa sa vystrčili bledé ruky a tmavovlasá hlava, ktoré sa hojdali do rytmu chôdze dievčaťa. To spravilo zopár krokov potom sa zohlo, zodvihlo helmu a pomaly kráčalo k svojej motorke, ešte stále pradúcej do ticha. Z vrecka svojej bundy vytiahla pevný povrázok, zložila z pleca svoj tichý náklad, usadila ho pred seba a povrázkom ho k sebe pripútala. Nasadila si helmu, stlačila spojku pridala plyn a o pár sekúnd už letela prázdnymi cestami.
***
Svoju motorku odstavila v priľahlej budove slúžiacej ako garáž. Helmu odložila na policu a cez motorku prehodila plachtu. Podišla k stále bezvedomej žene, prehodila si ju cez plece a vyšla na ulicu. Vzduch voňal nocou a mesiac bol vysoko. Prešla popri krátkej uličke, zabočila a zastala pri dverách s veľkou ozdobnou kľučkou. Pod nohami jej zaprašťalo sklo odpadnuté z popraskaného nápisu Jim's, ktorý už niekoľko rokov nesvietil. Otvorila vŕzgajúce dvere a vošla do tmavej miestnosti rozľahlej ako hala a takmer úplne prázdnej. Stál tu len starý barový pult a pódium obité zničenými doskami. Pri jeho pravom okraji bol tmavý záves, ktorý takmer úplne zanikal so stenou vedľa neho. Rýchlim krokom prešla k závesu, prudko ho rozhrnula a odhalila červené dvere. Otvorila ich, zahrnula záves a vošla do zvažujúcej sa chodby. Po pár krokoch sa ocitla pri ochranke, ktorá pri pohľade na ňu odstúpila a uvoľnila jej cestu. Prešla popri nich cez otvorené dvere a vošla do miestnosti s červenými stenami i stropom. Pri barovom pulte sa zhovárala malá skupina ľudí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 živočích živočích | 13. září 2011 v 15:48 | Reagovat

buď tej lásky a pohni s pokračovaním...!! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama