Vi veri veniversum vivus vici. (Faust)

Prvá kapitola- pokračovanie

28. září 2011 v 20:44 |  Začiatok
...no vzhľadom na to, že predchádzajúca kapitola skončila tak ako skončila- teda nedokončená, tak tu je jej zvyšok. Aby istí ľudia (však živočích) neprotestovali.


Pri barovom pulte sa zhovárala malá skupina ľudí. Spoznala veľký chrbát Maxa Forda, Todda Oldmana, ktorý niečo potichu hundral, profil Samanthy a za barovým pultom stojaceho Andyho Newmana.
"Victoria!" Andyho hlas znel nadmieru prekvapene.
"Prestaň zízať, Andy!" odsekla Victoria podráždene a zranenú ruku strčila za chrbát, "vravela som vám, že to bude hrčka," povedala a sledovala, ako sa k nej valí mohutná Fordova postava.
"Je to skutočne ona?" zatiahol Ford a prezeral si dievča visiace cez Victoriino plece. Mlčky mu ju podala. Ford ju bez problémov zachytil a zadíval sa jej skúmavo do tváre.
"Veľa života v nej nezostalo," precedil.
"To ten hlupák Jack," Victoria sa zvalila do kresla potiahnutého čiernym zamatom a pokračovala: "pravdepodobne si neodpustil malú ochutnávku tovaru..."
"Keď už o ňom hovoríme," Sam ladne prešla popri Fordovi a sadla si na stoličku oproti Victorii, "kde si ho nechala?"
" Je na Južnej ulici. Leží na chodníku a kúpe sa vo vlastnej krvi," uškrnula sa.
" Takže predsa len to nebolo až také jednoduché," potichu povedal Andy a prechádzal dlaňou po barovom pulte. Victoria ho ignorovala a obrátila sa k Fordovi: "To dievča zanes k ostatným, skôr než nám tu skape. Nechcem, aby sa tu povaľovali odpadky."
"Čo s ňou chceš urobiť?" ozval sa konečne Todd.
"Zatiaľ? Nič..." pokrčila plecia Victoria, "...stačí mi myslieť na jej drahého otecka a na ten moment v jeho živote, kedy si uvedomí, že sme to boli my, kto mu ju vzal. Verím tomu, že jeho fantázia je obrovská- napokon je kazateľ," povedala a spokojne sa uškrnula.
"Kedy už konečne začneš myslieť na následky svojich činov, Victoria?" Andyho otázka znela skepticky.
"Snáď sa len nebojíš?!" posmievala sa mu.
"Dobre vieš, čoho všetkého sú schopní, Victoria!" oboril sa na ňu. "Už si nespomínaš čo sa stalo Jimovi?!"
"Jima z toho vynechaj! Predhadzuješ mi ho, akoby to bola moja vina!" Victoria vyskočila z kresla. Zranená ruka ju už začínala poriadne bolieť. Zúrivo zazerala na Andyho, ktorý jej pohľad pohŕdavo opätoval. Po minúte hrobového ticha sa ozval Todd: "Ak chceš dnes otvoriť bar, Victoria, tak ti radím, aby si prestala pohľadom vraždiť Andyho a pohla sa. Už je pol dvanástej."
"Sam," ohlásila ju Victoria bezvýrazne, "potrebujem pomoc. Poď so mnou prosím," načiahla sa a nezranenou rukou vzala z barového pultu fľašu absintu. Na pol ceste k dverám zahaleným priesvitným závesom sa obrátila a povedala: "Andy, priprav bar a zavolaj Fordovi, nech privezie zásoby," prešla pár krokov a zmizla v tmavej, no krátkej chodbe.
Počula, že Sam ju nasleduje. Po oboch stranách chodby bolo dvoje dverí. Vošla do druhých v pravo, sadla si na ošúchaný gauč a odzátkovala fľašu absintu. Sam potichu zavrela dvere. Tmavé oči sa jej vo svetle jedinej žiarivky visiacej zo stropu leskli. V miestnosti bolo cítiť zatuchlinu, aká sa obvykle drží v pivniciach a starých domoch. Okrem starej pohovky stála v miestnosti tmavá skriňa a malý stolík z lakovaného dreva.
"Vieš to vybrať?" spýtala sa Victoria bez obalu, vyzliekla si bundu a ukázala na dieru vo svojej ruke.
"Môžem to skúsiť," Sam sa nervózne uškrnula, "ale vieš, že Andy je tu jediný, ktorý promoval z medicíny..."
"Toho vysoko lešteného kreténa o nič žiadať nebudem," vyprskla, "Aj keby si mi mala tú guľku odtiaľ dostať tesákmi, urobíš to!"
"Očividne si tú ruku radšej odrežeš hárkom papiera, než aby si priznala svoje čiastočné zlyhanie," zahundrala Sam. Na toto tvrdenie si Victoria len odpila poriadny dúšok z fľaše pred sebou.
"Ak to mám skutočne vytiahnuť," Sam sa načiahla za fľašou a vytrhla ju Victorii z rúk, "budem potrebovať dezinfekciu. A tiež pinzetu a obväzy... ale nemaj strach" povedala pri pohľade na jej vyčítavú tvár, " Andyho žiadať nemusím. Viem, kde sú." Nato sa Sam obrátila a vyšla z miestnosti. Dvere sa za ňou s vrzgotom zavreli.
"Kurva!" uľavila si Victoria, " mohla tu nechať aspoň ten chľast!"

Sam sa o pár minút vrátila s malou taštičkou, vreckom ľadu a fľašou alkoholu. Mlčky podišla k Victorii, neustále sediacej na rozheganej pohovke. Posadila sa vedľa nej.
"Povedala som Toddovi, aby dnes otvoril bar on," povedala Sam konverzačným tónom a podávala Victorii vrecúško z ľadom. Tá si priložila vrecko na ranu a mlčala. Sam zatiaľ vyťahovala niečo, čo vyzeralo ako nožničky s kliešťami a krátky ostrý nôž.
"Vysvetlíš mi už konečne, čo sa tam stalo?" naliehala.
"Dohromady nič," zahundrala Victoria. Jej hlas znel unavene.
"Samozrejme," poznamenal Sam sarkasticky, vzala Victorii ľad, a začala podrobne skúmať jej ruku. Rana len pár centimetrov nad lakťom bola hlboká a už sa začínala hojiť.
"Boli to len decká, ktoré sa chceli hrať na Van Helsinga... skutočne nič vážne..." Victoria si upila poriadny dúšok absintu.
"Koľko ich bolo?" Sam vzala do ruky krátky nožík. Bude musieť ranu otvoriť, aby odtiaľ tú guľku dostala.
"Asi šesť, než som prišla Jack ich pár pobil. Nemali nič viac než revolvery, jeden drevený kríž a... au! Čo to robíš?!"
"Nemykaj sa, prosím ťa, už aj tak mám problém sa k tej veci dostať," hundrala Sam. V ruke držala tie zvláštne nožnice. Pokúšala sa nimi trochu ranu otvoriť a dostať sa ku guľke. Po Victoriinej ruke pramienkom stekala krv. Zaťala zuby a zostala pokojne sedieť.
"Keď boli takí neschopní, ako vravíš, ako sa im podarilo dostať Jacka?" Sam pevne zvierala Victoriinu pažu a skúmavo hľadela na ranu. Siahla do vrecka a vytiahla malý uteráčik. Ním zotrela krv okolo rany. Cítila, že klieštiky narazili na niečo tvrdé.
"Bola tam žena... neviem, ako sa jej to podarilo, ale keď som prišla, držala mu zbraň pri hlave. Keď som s ňou odmietala vyjednávať, vyprázdnila mu do hlavy zásobník," precedila Victoria cez zaťaté zuby, "bol pre nás bezcenný..."
"Ale aj tak," namietla Sam, "patril... k nám," sústredene si hrýzla peru a klieštikmi sa pokúšala poriadne uchopiť guľku. Podarilo sa jej to asi na štvrtý pokus. Pomaly vrtela kliešťami a guľka sa kúsok po kúsku dostávala na povrch. Victoria ľavou rukou pevne zvierala operadlo pohovky.
"Prakticky si ho nechala popraviť, a kvôli čomu?" pokračovala Sam. Ešte trochu potiahla a z rany sa prúdom vyvalila krv. V zahnutom konci nožníc pevne držala malú guľku. Odhodila ich a na Victoriino rameno pritlačila uterák. "Čo sme tým získali?"
Victoria sa niekoľkokrát zhlboka nadýchla a zazrela na Sam, ktorá brala do rúk fľašu absintu.
"Si pripravená? Toto bude bolieť."
"Len to tam nalej..." precedila Victoria.
Sam pevne uchopila Victoriinu ruku, odtiahla uterák a začala liať zvyšok absintu na jej ranu. Prsty Victoriinej ľavej ruky pretrhli poťah na gauči a a zaryli sa do molitanu. Jej pravá ruka sa mykala a pokúšala sa vytrhnúť zo Saminho zovretia.
Keď Sam skončila, podala fľašu Victorii, ktorá ťažko dýchala a zvyšok absintu do seba vyliala na ex. Sam jej opäť pritlačila na ranu tentoraz kus gázy a voľnou rukou pátrala v taštičke. Po chvíli vytiahla malé plastikové vrecúško. Bola v ňom zakrivená ihla a kus nite.
"Neviem presne, ako sa to robí, takže..."
" Hlavne to urob tak, aby to nekrvácalo," prerušila ju netrpezlivo Victoria. Bolesť už pomaly doznievala, čo mal za následok sčasti alkohol a sčasti fakt, že rana sa začala hojiť. Sam zauzlovala niť, odokryla ranu a asi milimeter od jej okraja vpichla ihlu. Išlo to ľahko. Kožu si podvihla klieštikmi a keď zahnutá ihla vyšla na druhej strane, niť zatiahla, spravila malý uzlík a jej zvyšok odstrihla. Toto zopakovala ešte štyri razy. Nakoniec zašitú ranu stiahla tlakovým obväzom.
"Ako nová," poznamenala s úškrnom.
"Ďakujem," zahundrala Victoria a skúmavo si prezerala ošetrenú ruku. Pohýbala ramenom a ohla lakeť. Do ruky jej vystrelila bolesť, no bola mierna, rozhodne miernejšia ako predtým. Sam si so záujmom prezerala guľku. Pod zaschnutou krvou sa leskla.
"Nie je to striebro?" poznamenala zo záujmom, pokúšajúc sa ju očistiť.
"Ľudia sa nikdy nevzdajú starých zvykov. Nech sú akokoľvek hlúpe," uškrnula sa Victoria.

Kým Sam spratávala nástroje späť do tašky, Victoria vstala a z veľkej skrine v rohu vytiahla tmavé šaty. Prevesila si ich cez zdravú ruku, vyšla z miestnosti a cez tmavú chodbu prešla k dverám zasadeným v náprotivnej stene. Otvorila ich a vošla do tmavej miestnosti. Šťukla vypínačom a rozsvietila lampu. Izba bola zariadená ako mini kúpeľňa. V jednom rohu stál sprchový kút, hneď vedľa neho- a zároveň v ďalšom rohu- bola natlačená toaleta. Pri dverách bolo malinké umývadlo, nad ktorým viselo zájdené zrkadlo. Celá miestnosť bola od podlahy až po strop obložená svetlomodrými kachličkami. Victoria za sebou zavrela dvere, zamkla a na kľučku prevesila dlhé šaty. Zhodila zo seba oblečenie a vkĺzla do sprchy. Otočila pákou a z hlavice začala prúdom tiecť horúca voda. Pravú ruku vystrela, aby si nenamočila obväz a nechala vodu nech odplaví všetky jej myšlienky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama