Vi veri veniversum vivus vici. (Faust)

Druhá kapitola

31. října 2011 v 22:59 |  Začiatok
Tralala šalala...NAPÍŠTE MI KOMENTÁR.... ináč bude zle! Príjemnú zábavu!


Z miestnosti za závesom prenikal do tmavej chodby hluk. Zmes hlasov, hudby, klopkania topánok a vŕzgania stoličiek. Ten hluk bol po upokojujúcom pôsobení tichej malej izbietky dráždivý a odpudzujúci. Zavŕtaval sa do nej ako milióny malých ihličiek. Zavrela oči. Dnešok bol unavujúci. A to ešte ani nezačal. Potrebuje sa najesť. Zoslabla. Stratila veľa krvi. Ranu jej teraz prekrýval čierny pruh kože, ktorý úplne skryl tlakový obväz. Ryšavé vlasy mala vypnuté sponou, z ktorej vykĺzlo len pár neposlušných prameňov. Telo jej obopínali úzke, po kolená dlhé šaty z čiernej čipky, spod ktorých presvitla jej bledá pokožka. Na nohách mala topánky na vysokom podpätku. Telo jej pokrývali modriny. Zranená ruka ju bolela. Pod očami mala obrovské tmavé kruhy. Naprázdno preglgla a navlhčila si suché pery. Odhrnula priesvitný záves a vstúpila do miestnosti. V okamihu ju zalialo teplé červené svetlo a upriamilo sa na ňu niekoľko pohľadov. Niektorých poznala iných nie. V tejto chvíli to bolo jedno. Elegantne podišla k baru a čo najmilším, najzdvorilejším hlasom, aký dokázala zo seba dostať, sa prihovorila Andymu.
"Sprav mi Panenský strik a pokús sa tam pridať krv z panny a nie z orangutana. Dnes potrebujem niečo lepšie..."
"Ako rozkážeš, veličenstvo!" jeho ironický tón sa zabodol hlboko do jej nafúknutého ega, "ale ak chceš niečo kvalitné, radím ti choď a spriateľ sa s tou partiou pri trojke. Objednali si Feťáka."
"Feťáka" ako ho nazval Andy, vymyslel ešte B. Jednoducho nadopovali svoju večeru morfiom. Bol to skvelý nápad. Na organizmus to účinkovalo ako droga. Len... intenzívnejšie.
Pri stole označenom trojkou sedela menšia skupinka. Stačil jej jediný letmý pohľad na to, aby usúdila, že upírmi sú len krátko. Toto podporoval aj fakt, že ani jeden z nich nevyzeral na viac ako sedemnásť. Dve dievčatá- dvojičky s vyholenými blond vlasmi upierali pohľad do stropu. Jeden z chlapcov čosi hovoril druhému. Bledé, tenké pery sa mu rýchlo pohybovali, no Victoria mu nerozumela. V miestnosti bol priveľký hluk.
Nemala náladu na dlhé, zbytočné rozhovory a prázdne frázy. Usadila sa na prázdnu pohovku neďaleko ich stola a zachytila útržok ich rozhovoru.
"...si byť. Aj tak si nie som istý, či sa o tom dozvedeli. Nikto by im neveril," hovoril chlapec teraz jednému z dievčat. Jej pohľad bol neprítomný. Nezúčastnený.
"Ak by to bolo tak..." nahlas zauvažovalo jej dvojča. Odmlčala sa však, keď videla, že sa k nim blíži Ford a v rukách nesie nahú ženu. Musel jej pichnúť priveľkú dávku morfia, pretože bola očividne v bezvedomí. Štyri pári očí sa na ňu lačne upreli. Chlapec v čiernej košeli vstal a keď Ford položil dievča na stôl, lačne sa na ňu vrhol. Keď sa od nej odtrhol, slastne privieral oči. "Ešte žije" zašepkal. Hlas mal hrdelný, s cudzím prízvukom. V okamihu sa k žene ako parazity prisali zvyšní traja.
Victoria si hrýzla do jazyka. Ženina krv stekala na podlahu. Omamná a horúca. Vyskočila od stola práve vo chvíli, keď sa jedno z dievčat posadilo chlapcovi v čiernej košeli na kolená a jazykom ho zbavovalo krvi okolo kútikov úst.
Zastala pri bare a vzala veľký pohár, naplnený takmer po okraj hrejivou červenou tekutinou. Pozrela na Andyho a namiesto poďakovania len pokynula hlavou. Priložila pohár k ústam a hltavo pila. Krv bola sladká a bola cítiť po ružiach. No nebolo to ono. Uvedomovala si, ako dlho už nebola na love. Na skutočnom love. Aj keď v túto noc nebola práve v najlepšej forme, túžila po vzrušení. Chcela cítiť ich strach. Chcela cítiť, ako ich život steká dole jej hrdlom. Poháňaná zvieracou túžbou nechala nedopitý pohár na barovom pulte, obrátila sa a prv než to ktokoľvek stihol zaregistrovať, zmizla v chodbe vedúcej do noci.
Kráčala ulicami malého mesta a uvažovala kam pôjde. Rozhodla sa pre nočný bar. V tejto nočnej hodine bude už väčšina ľudí naložená v liehu, neschopná rozoznávať nebezpečenstvo, ochotná ísť s kýmkoľvek kamkoľvek. Presne to, čo potrebuje.
Keď konečne natrafila na vhodné miesto- veľký podnik na jednej z hlavných ulíc- hodiny na neďalekej veži odbili jednu. Klub bol priestranný, ale inak celkom všedný. Pri malých stoloch sa tlačili debatujúce skupinky mužov i žien. Na parkete sa vlnilo niekoľko bezmenných tiel a pri bare popíjali osamotení jedinci, každý iný a pritom všetci navlas rovnakí. Na pódiu hrala neznáma kapela a jej pomalú serenádu pohlcovali steny.
Victoria podišla k baru a sadla si na jedinú voľnú stoličku medzi ženu hľadiacu na dno svojho prázdneho pohárika a mladého muža, ktorý po nej poškuľoval, odkedy prekročila prah klubu. Tvár mal neoholenú a veľké, svetlé oči mal podliate krvou. Prišuchtal sa k nej barman.
"Čo to bude?" jeho otrávený hlas a malátne pohyby jej napovedali, že na nočné zmeny nie je stavaný.
"Škótska s ľadom," usmiala sa naňho. Barman sa odšuchtal preč a keď sa vrátil, položil pred ňu pohár s jantárovou tekutinou.
"Nazdravie," ozvalo sa pri jej pravom uchu. Muž vedľa nej zodvihol pohárik a obrátil do seba číru tekutinu. Usmiala sa naňho. Vedela to. Vedela, že od neho dostane, čo chce.
"Čo robí, také krásne dievča, ako ty, samo v nočnom bare?" čudoval sa muž, pričom sa neúspešne pokúšal zaostriť pohľad.
"Hľadám," odpovedala jednoducho a sústredila sa na to, aby sa jej v očiach nezračila dychtivosť, aj keď pochybovala, že by to v tomto stave dokázal muž rozoznať.
"Koho?" muž sa zjavne tiež pokúšal zakryť emócie, ale nie tak úspešne ako ona. Na tvári sa mu zjavila túžba a tiež zúfalstvo. Naklonila sa k nemu tak blízko, až sa mu perami dotýkala krku. Cítila jeho pulz.
"Teba," šepla zvodne. Odtiahla sa, ale len natoľko, aby mohla pozorovať jeho reakciu. Muž, akoby chvíľu nerozumel významu jej slov, na ňu zmätene hľadel. Potom zažmurkal preglgol a povedal: "To je teda náhoda..." jeho slová zneli ťažkopádne a nemotorne.
"Dnes v noci," povedala Victoria, "potrebujem niekoho..." Mužovi sa rozšírili oči. Asi ešte nestretol dievča, ktoré by ho otvorene žiadalo o sex. Muž sa obrátil k barmanovi.
"Platím!" povedal náhlivo a z vrecka vytiahol päťdesiatku. Hodil ju na pult a chytil Victoriu za ruku.
"Ideme, zlatko?" spýtal sa. Prikývla. Bolo to ľahšie a nudnejšie, než očakávala. Však si to ešte vynahradí.
"Pane, vaše drobné..." zamumlal barman za jeho chrbtom.
"Drobné si nechajte," povedal chlap a bez obzretia viedol Victoriu k dverám. Začínalo sa jej zmocňovať vzrušenie. Končeky prstov jej brneli. Už čoskoro.
Vykročili do noci. Victoria sa tisla k mužovi. Bol cítiť alkoholom, zmesou pižma a lacnej kolínskej. A tiež vzrušením.
"Bývam neďaleko. Len dva bloky odtiaľto..." Dva bloky... toľko už čakať nemôže. Pustila sa ho. Muž zastal. Bez jediného slova pomaly cúvala do bočnej uličky. Jej telo bolo napäté ako struna. Chlapovi opäť chvíľu trvalo, než pochopil, no potom sa uškrnul a pomaly sa potácal za ňou. To je ono, pobádala ho v mysli. Jednou rukou ju objal okolo pása, druhou ju nemotorne hladil po tvári. Sklonil sa k nej a pobozkal ju. Jeho pery boli suché a teplé. Teraz, keď ho už dostala sem, nemusela sa ponáhľať. Chce ho počuť kričať. Chce ho vidieť zvíjať sa. Jeho ruky jej teraz nadvihovali sukňu. Bol to náhlivý nemotorný pohyb. Vtom jej skrsla na um dokonalá myšlienka. Chytila ho za ruky a odtiahla ich od seba. Cúvla a ocitla sa pri stene. Svetla bolo málo, no napriek tomu uvidela mužov rozčúlený, nechápavý pohľad.
"Čo sa stalo, pusinka?"
"Ja... som si to rozmyslela..." naoko koktala Victoria. Muž k nej natiahol ruky, ale ona sa im uhla a ustupovala von z uličky. Jej vzrušenie sa stupňovalo. V krku jej pulzovala túžba.
"Hej!" skríkol muž. "To mi nemôžeš urobiť! Vráť sa späť!" Victoria ďalej ustupovala, zvrtla sa a kráčala ďalej, dúfala, že dostatočne pomaly na to, aby ju chlap stihol dobehnúť. Prekvapivo rýchlo ju zozadu schmatli dve horúce ruky.
"Ešte som s tebou neskončil, ty štetka!" surovo ju hodil o stenu a strhol si nohavice.
"Nie, nerob to..." dosť nepresvedčivo šepkala Victoria.
"So mnou vyjebávať nebudeš, zlatko," oboma rukami ju schmatol okolo krku a prirazil ju k stene. Jej vzrušenie dosiahlo vrchol. Vedela, že chlap teraz myslí len na to, že nad ňou má absolútnu moc. Že dosiahne, čo chce. Zblízka jej dýchal do tváre, akoby sa odhodlával.
Bože, ako veľmi túžila po jeho tele. Po jeho rýchlo bijúcom srdci, pumpujúcom teplú krv. Už necítila slabosť spôsobenú zranením. Neváhala ani sekundu. Jej pravá ruka vystrelila a zovrela tú jeho, stále pritlačenú k jej hrdlu. Prudko mu ju skrútila a tlačila mu lakeť k zemi, až bol nútený kľaknúť si. Trhla rukou k sebe a takmer mu ju odtrhla. Tvárou k zemi, s nohavicami spustenými ku kolenám, muž jačal od bolesti. Cez rukáv rifľovej bundy mu presakovala krv. Vyžarovalo z neho zdesenie. Ruku mu zvrtla za chrbát.
"Vstaň!" zašepkala takmer vľúdne cez jeho vzlyky a kvílenie. Zároveň mu zranenú ruku ťahala hore, takže chlap nemal na výber. V krku cítila tlak. Už to nemôže dlhšie naťahovať. Uvoľnila zovretie a chlap od nej uskočil, držiac si zranenú ruku.
"Bež! No tak!" pobádala ho, zatiaľ čo on šokovane ustupoval. Na tvári sa jej mihol šialený úsmev. Chlap sa obrátil a bežal ku východu uličky. Neprebehol ani tri kroky. Skočila mu na chrbát ako obrovský panter. Dlaňou mu prikryla ústa a konečne zaborila zuby do jeho krku. Pokožka najprv vzdorovala, no nakoniec sa poddala. Roztrhla sa a z rany vystrekla horúca krv. Muž sa zvalil na chrbát, no ona sa ho nepustila. Metal sa, až kým nestratil vedomie. A ona pila. Najskôr hltavo, no postupne, keď tlak povolil a krv prestala striekať, si to začala vychutnávať.
Muž bol už mŕtvy, keď to pocítila. Na zátylku ju zamrazilo. Dovtedy si neuvedomovala nič, čo sa okolo nej dialo, no teraz ustrnula. Čosi ju pozorovalo. Pár zvedavých očí. Pomaly obrátila hlavu, ale zazrela už len lem bledého kabáta, ako mizne za rohom. Chvíľu zvažovala, či sa za sliedičom rozbehne, no krv ju k sebe opäť pritiahla.
Keď s ním konečne skončila, prehodila si jeho bezvládne telo cez plece, z úst si zotrela posledné zvyšky krvi a pomaly kráčala k rohu ulice. Tam zastala a poobzerala sa. Ulice boli vyľudnené. Na druhej strane cesty stál veľký kontajner. Prešla k nemu a mužovo telo odhodila ako prázdnu nádobu od zmrzliny.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Martyr Martyr | 1. listopadu 2011 v 19:50 | Reagovat

Vadi mi na tom jedina vec :). dvojičky s vyholenými blond vlasmi <- co to je? :D

2 foramen foramen | 1. listopadu 2011 v 21:00 | Reagovat

hmm...ano tiez som sa nad tym pozastawowala nez som to tam dala ale ked tam daz s dlzkou wlasou asi milimeter, bude to ako z prirucky pre chowatelou domacich zwierat.... a pokial sa ti nahodou nepaci wyholena hlawa na diewcati budem argumentowat len krasnou slowenskou wetou: Proti gustu žiaden dišputát

3 foramen foramen | 1. listopadu 2011 v 21:01 | Reagovat

a btw diky za koment :D

4 moiflame moiflame | Web | 17. ledna 2012 v 21:50 | Reagovat

Som zvedava co planujes s tou unesenou babou lebo ma naozaj sokovalo ze si ju este nezabila :P A hadam envadi ze si Victoriu predstavujem ako teba len s tymi super ohnivymi vlasmi, kt postave zavidim:P No a teraz k podstatnym veciam, styl- tu niet co vytknut, mozno na niekedy dlhe opisy (ale ten opis pocitov pri degustacii toho chlapka sa mi pacili, lebo well uprednsotnujem opisy nejakeho stavu nez izby a tak) :) niecoho ale to som ja takze to nie je tvoja chyba :P paci sa mi ta temna ale odhlacena atmosfera pribehu, zatial sa vsetky postavy neprejvaili ale dobry naad s tou "restauraciou" som bola ze woow :D, a tusim dobre ak ten v kabate bude jej maker?? hmm :D ak hej tak sa tesim lebo no sympatak v uvode ;D

5 foramen foramen | 18. ledna 2012 v 19:17 | Reagovat

som skutocne rada ze si ma konecne navstivila...na tuto chvilu som dlho cakala... samozrejme nemozem prezradzat co sa stane dalej ale to dievca bude dost kľúčovým problemom celej situacie....nie nevadi aj ked ja si ju predstavujem podstatne krajsiu...ale to uz nechavam na citatelovi.....za opisy sa ospravedlnovat nebudem, je to tak trochu moja specialita, ale je vela ludi ktori ich nemaju radi, takze chapem tvoje rozhorcenie...no nakolko zatial je to len na zaciatku nemozes cakat okamzite odhalenie postav...to by potom nebola zabava, ze ano...a nie netusis dobre..jej maker je jedna z tych zahadnych nevysvetlenych postav ktore sa  zjavia tak nahle ako zmiznu, ale mozem povedat ze este ho uvidime....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama